› Monoposty Škoda F3 predstavovali v 60. rokoch špičkové náradie pre rovnomennú kategóriu formulových pretekov
› Technika modelu Škoda 1000 MB s motorom vzadu, hmotnosť 420 kg, motor 1,0 l, výkon až 90 k a maximálna rýchlosť 210 km/h
› V roku 1966 zvíťazil Jaroslav Bobek s monopostom Škoda F3 v majstrovstvách republiky, v roku 1968 vyhral Miroslav Fousek vtedajšie majstrovstvá F3 socialistických krajín
Bratislava, 14. mája 2026 – Na zmenu pravidiel tradičnej monopostovej kategórie Formula 3 v roku 1964 zareagovala vďaka pripravovanému modelu Škoda 1000 MB aj mladoboleslavská továreň. Počas sezóny 1965 sa objavili tri úplne nové formule s osvedčenými jazdcami Václavom a Jaroslavom Bobkovcami a Miroslavom Fouskom. Existencia tejto triedy bola jedinečnou príležitosťou porovnať si sily aj so západoeurópskou konkurenciou.
Medzinárodné automobilové a najmä formulové pretekanie v socialistickom Československu sa na dlhý čas skončilo poslednou Veľkou cenou Československa v septembri 1949. Paradoxne sa vtedy na Masarykovom okruhu stretli najväčšie hviezdy sveta veľkých cien, z ktorých väčšina stála o rok neskôr pri zrode šampionátu formuly 1. Neboli peniaze, chýbal materiál a predovšetkým politická vôľa, ale napriek tomu vznikali v primitívnych podmienkach pod rukami niekoľkých nadšencov jednomiestne pretekárske stroje, ktoré sa ich tvorcovia snažili prispôsobiť predpisom medzinárodných formúl.
Prvá F3 z konca štyridsiatych rokov presadila dostupné jednovalce s objemom 500 cm³ z motocyklov, v roku 1951 sa zmenila na International F3, teda medzinárodnú. Taliani však na konci päťdesiatych rokov iniciovali modernejšiu formulu Junior so štvorvalcami do 1100 cm³ zo sériovej produkcie, ktorá sa k 1. januáru 1964 zmenila na klasickú formulu 3 s objemom valcov do 1000 cm³.
Projekt nového monopostu Škoda dostal v Mladej Boleslavi označenie Škoda 992, ktoré prezrádzalo príbuznosť s typom Škoda 990, teda vtedy úplne novým moderným vozidlom Škoda 1000 MB pripraveným do výroby na jar 1964. Prvý monopost Škoda 992 bol dokončený už vo februári 1964. Mal priestorový rám z oceľových rúrok a nezávislé zavesenie všetkých štyroch kolies, vpredu na lichobežníkových polonápravách, vzadu na päťprvkových závesoch. Pokrokovým riešením – aj v medzinárodnom meradle – bolo umiestnenie vinutých pružín a tlmičov oboch náprav do vnútra karosérie, čo malo pozitívny vplyv na aerodynamiku monopostu.
Nastaviteľné tlmiče umožňovali meniť svetlú výšku vozidla, ktorého 13-palcové elektrónové ráfiky obuté do pneumatík Dunlop brzdila štvorica britských kotúčových bŕzd Girling. Pozdĺžne pred zadnou nápravou bol uložený radový štvorvalec Škoda s rozvodom OHV a trojnásobne uloženým kľukovým hriadeľom. Tento agregát mimochodom vydržal v nespočetných obmenách vo výrobe až do roku 2003, keď bol naposledy použitý v prvej generácii modelu Škoda Fabia. V monoposte F3 mal vďaka kratšiemu zdvihu a väčšiemu vŕtaniu zdvihový objem 999 cm³ a bol naklonený o 12° vľavo od zvislej osi, pričom vzadu naň nadväzovala spojka.
Medzi spojkou a prevodovkou bol takzvaný „vložený prevod“, ktorý umožňoval znížiť ťažisko motora a celkové prevody prispôsobiť charakteru konkrétnej pretekárskej trate. Diferenciál bol sériový so stálym prevodom 4,44. Chladiče vody a oleja boli umiestnené v prednej časti monopostu pred nohami jazdca, po oboch stranách ktorého sa nachádzali palivové nádrže s celkovým objemom 30 litrov. Štíhla, niekoľkodielna odnímateľná karoséria vyvíjaná v aerodynamickom tuneli bola spočiatku hliníková, no čoskoro sa prešlo na laminátovú. Priestor jazdca bol pomerne stiesnený, čo dokladá maličký volant s priemerom 300 mm. Pohotovostná hmotnosť stroja Škoda F3 sa pohybovala tesne pod hranicou 420 kg, pričom na prednú nápravu pripadalo 41,5 % hmotnosti a zvyšok na zadnú časť s motorom.
Z pôvodného výkonu litrového motora 53 kW (72 k), dosahovaného pri 7250 min-1, sa postupným zvyšovaním kompresného pomeru a ďalšími úpravami podarilo v sezóne 1966 dosiahnuť výkon až 66 kW (90 k). Vtedy už subtílny agregát dosahoval 8000 min-1 a celý monopost sa navyše podarilo odľahčiť o 15 kg. Zatiaľ čo pri testoch na konci roku 1964 na letisku v Hoškoviciach bola dosiahnutá rýchlosť 188 km/h, v roku 1966 už monoposty ŠKODA F3 jazdili aj viac než 200 km/h.
Prakticky hneď od začiatku svojej kariéry zbierali formuly Škoda F3 vavríny vo všetkých podujatiach, ktorých sa zúčastnili – vtedy sa jazdilo ešte výlučne na zradných prírodných okruhoch a v uliciach miest s dlažobnými kockami, prepadnutými poklopmi kanalizácie a podobne. Takými pretekmi bolo aj tradičné brnianske podujatie Medzi pavilónmi konané na improvizovanej trati vedenej medzi pavilónmi tamojšieho známeho výstaviska. V roku 1966 tam Václav (st.) a Jaroslav Bobkovci so svojimi rýchlymi škodovkami obsadili prvé dve miesta. Jaroslav Bobek sa v tom istom roku stal majstrom republiky vo formule 3, o dva roky neskôr triumfoval jeho tímový kolega Miroslav Fousek v majstrovstvách socialistických krajín.
To už však bola labutia pieseň mimoriadne pohľadných a technicky vydarených monopostov Škoda F3. Na medzinárodných pretekoch sa museli na konci 60. rokov čoraz častejšie vyrovnávať s ostrou konkurenciou západoeurópskych formúl značiek Brabham a Tecno a v domácich podmienkach predovšetkým Lotus Cosworth, ktoré si zadovážil tím Dukla Praha so známymi jazdcami Vladimírom Hubáčkom a Vladislavom Ondřejíkom. Obratné škodovky však v týchto často nerovných súbojoch obstáli so cťou a právom patria do zlatého fondu nášho motoristického športu. Definitívny koniec boleslavských monopostov prišiel so zmenou pravidiel pre formulu 3 v roku 1971, ktoré nanovo predpisovali objem motora 1,6 litra. Ďalších formulových pretekov sa teda značka Škoda zúčastňovala už len sprostredkovane ako dodávateľ techniky pre novú značkovú formulu Škoda.
Vozidlo Škoda F3 Václava Bobka st. zostalo v majetku AZNP a dnes je súčasťou zbierky Škoda Múzea. Vozidlo Miroslava Fouska bolo v roku 1971 odovzdané do zbierok NTM v Prahe a monopost Jaroslava Bobka bol v polovici 70. rokov prestavaný Václavom Králom na dvojmiestny spider Baghira.
