› Špeciál Škoda Sport sa v roku 1950 zúčastnil vytrvalostných pretekov 24 h Le Mans a dodnes je posledným českým vozidlom s českou posádkou, ktoré tu štartovalo
› V Le Mans 1950 si Škoda Sport počínala skvele, po 13 hodinách však musela posádka Bobek/Netušil odstúpiť pre banálnu poruchu
› Sport bol derivátom sériového modelu Škoda 1101 prezývaného „Tudor“, predstaveného v roku 1946
Bratislava, 14. mája 2026 – Medzi športovými modelmi a špeciálmi značky Škoda patrí jedno z popredných miest vozidlu Škoda Sport, doposiaľ poslednému českému automobilu, ktorý nastúpil do slávnych 24-hodinových vytrvalostných pretekov Le Mans s českou posádkou.
V pamätnom roku 1901 vyslala firma Laurin & Klement – ako prvého továrenského jazdca – na vtedajšiu najťažšiu súťaž Paríž – Berlín, dlhú 1196 km, známeho motocyklového pretekára Narcisa Podsedníčka a hneď na prvýkrát si počínal znamenite. V 50. rokoch minulého storočia boli automobilové preteky v Československu všetkým možným, len nie perspektívnou disciplínou – vojenská doktrína počítala predovšetkým s motocyklami. Na začiatku tejto dekády, v roku 1950, sa však jazdil aj prvý ročník novovzniknutého seriálu vozidiel formuly 1 a už rok predtým sa konal prvý povojnový ročník slávnych 24 hodín Le Mans.
Sport so základmi modelu Škoda 1101 „Tudor“
Túžba vyskúšať československý výrobok v medzinárodnom porovnaní, ako aj snaha overiť životnosť sériových dielov a propagovať vozidlá Škoda v zahraničí, viedli k stavbe športového derivátu vozidla Škoda 1101 „Tudor“ predstaveného v roku 1946. Nové pretekárske vozidlo Škoda Sport dostalo odľahčený podvozok typu Škoda 1101. Kvôli malej výške muselo byť upravené rozmiestnenie agregátov. Chrbticová rúra bola skrátená o 400 mm, zatiaľ čo predné rozvidlenie bolo predĺžené. Zmenená bola aj poloha riadenia a pedálov. Vozidlo získalo nízku otvorenú dvojmiestnu karosériu, ručne vyrobenú z hliníkového plechu. Palivová nádrž bola presunutá za sedadlá, dodávku paliva zabezpečovalo elektrické čerpadlo. Maska vozidla dostala päť rebier, rovnakých ako pri modernizovaných sériových vozidlách, a dva svetlomety. Škoda Sport používala prevažne sériové diely Tudorov vrátane českej 12 V elektroinštalácie PAL alebo pneumatík Barum. Boli vyrobené dve vozidlá vybavené motorom 1,1 l, obe v modrom laku. Jedno vozidlo, určené na štarty v triede do 1500 cm³, bolo vybavené Rootsovým kompresorom, s ktorým dosahovalo výkon 56 k. Vozidlo bez kompresora, určené pre skupinu do 1100 cm³, malo výkon 42 k.
Z Brna do Le Mans
Obe vozidlá prvýkrát štartovali 25. septembra 1949 na pretekoch o Cenu mesta Brna, ktoré predchádzali dodnes poslednej Veľkej cene Československa pre monoposty Grand Prix. Na vozidle bez kompresora štartoval Jaroslav Netušil a triedu do 1100 cm³ vyhral, Václav Bobek na preplňovanom vozidle skončil v triede do 1500 cm³ druhý.
Pre štart v Le Mans prešla Škoda Sport množstvom ďalších úprav súvisiacich s vytrvalostným charakterom pretekov. Vybrané bolo vozidlo bez kompresora, ktoré bolo na základe dovtedajších skúseností a francúzskych predpisov prepracované. Jeho rázvor bol zväčšený o 180 mm, po stranách masky pribudli dva prídavné svetlomety a vozidlo dostalo lak v národných farbách. Ďalej bol kvôli symetrii doplnený štítok pri spolujazdcovi a pre preteky bolo vybavené pneumatikami Michelin. Plne natankované vozidlo vybavené náradím a náhradnými dielmi (iba tie sa smeli počas pretekov použiť na opravy) vážilo stále vynikajúcich 700 kg. Pod prednou kapotou pracoval osvedčený vodou chladený štvorvalec s objemom 1089 cm³, ktorý vďaka zvýšenému kompresnému pomeru 8,6:1, osadeniu karburátorom Solex 40 UAIP a ďalším úpravám dosahoval výkon 50 k (37 kW) pri 5200 min-1. Na vtedy obvyklé pretekárske palivo, zmes benzínu, etanolu a acetónu, dosahovala Škoda Sport rýchlosť až 140 km/h pri spotrebe len približne 12 l na 100 km. Na plnú nádrž bolo možné jazdiť štyri hodiny, takže Václav Bobek a Jaroslav Netušil zvládali bez zastávok citeľne dlhšie úseky než ich konkurencia.
Škoda Sport na pretekoch 24 h Le Mans 1950
Preteky boli odštartované 24. júna 1950 o štvrtej hodine popoludní klasickým spôsobom – vozidlá na jednej strane trate, jazdci na druhej a následne sa rozbehli, kto skočí za volant skôr. Striedajúci sa továrenskí jazdci Václav Bobek a Jaroslav Netušil si od samotného štartu počínali veľmi dobre. Po trinástich hodinách, v 121. kole, však vozidlo stratilo výkon a z nádejne rozbehnutých pretekov muselo odstúpiť. Stalo sa tak kvôli neuveriteľnej maličkosti – prasknutej poistke piestneho čapu. Opravovať sa pritom smelo iba pomocou dielov vezúcich sa priamo v pretekárskom automobile.
Dovtedy si však Škoda Sport počínala znamenite: Továrenská posádka sa priemernou rýchlosťou 126 km/h prebojovala v triede do 1100 cm³ na druhé miesto. Pôsobivé bolo aj jej 5. miesto v celkovom priebežnom hodnotení podľa koeficientu výkonnosti. Nebolo žiadnou útechou, že do cieľa nakoniec nedorazil ani jeden zo súperov v triede do 1100 cm³. Zo 112 v tom roku prihlásených záujemcov pritom organizátori pustili na trať rekordne vysoký počet posádok – 60.
V ďalšom ročníku Le Mans sa už vozidlo Škoda na štarte z politických dôvodov neobjavilo, a tak sa môžeme iba domnievať, ako by sa mu darilo, keby ho technická porucha nepostihla – v roku 1951 debutovalo v Le Mans v triede do 1100 cm³ Porsche 356 a jeho časy na jedno kolo zaostávali za výkonmi vozidla Škoda Sport v predchádzajúcom ročníku! Do Le Mans sa Škoda Sport vo svojej dobe síce už nikdy nevrátila, v nasledujúcich dvanástich rokoch sa však zúčastnila ďalších 80 pretekov a väčšinou veľmi úspešne. Žiaľ, išlo predovšetkým o preteky iba československé alebo východoeurópske, na ktorých štartovali posádky z ďalších ľudovodemokratických krajín.
Škoda Sport bola postupne osadzovaná čoraz silnejšími motormi. V poslednom štádiu vývoja prišla karburátorová verzia s výkonom 120 konských síl, potom motor s dvoma kompresormi, ktorý dosahoval až impozantných 190 k. Po niektorých aerodynamických úpravách dosiahlo vozidlo z Le Mans v roku 1953 československý rýchlostný rekord v triede do 1100 cm³: 160,1 km/h. Po vyradení zo škodováckej továrenskej stajne skončili špeciály v rukách súkromných jazdcov, ktorí s nimi pretekali až do roku 1963.
V roku 2020 bol pri príležitosti 70. výročia posledného štartu v Le Mans plánovaný štart vzorne zrenovovaného vozidla Škoda Sport, skutočného účastníka pamätných pretekov, na spomienkovom podujatí Le Mans Classic, pandémia covid-19 však viedla k zrušeniu pretekov. Dlho očakávaný návrat originálneho vozidla z Le Mans 1950 sa tak uskutočnil až v roku 2022, keď Škoda Sport nastúpila do Le Mans Classic so svojím historickým štartovým číslom 44. V júli 2025 sa potom na slávny okruh vrátila a opäť pripomenula svoje výnimočné miesto medzi legendami vytrvalostných pretekov.
